Keď vystúpite z lietadla v San José a zhlboka sa nadýchnete, ucítite v ovzduší niečo výnimočné. Nie je to len tropická vlhkosť. Je to vôňa pôdy, vášeň ľudí a sľub niečoho hlbokého – pravdivého. Naša cesta na Kostariku nebola len obchodná. Bola to púť za esenciou kávy, ľudskej srdečnosti a dobrodružstva, ktoré sa zapíše pod kožu. V tomto článku vám popíšem moje pocity z našej cesty do Costa Ricy, ktorú sme absolvovali spoločne s partnerom a priateľom Ondrejom Grenčíkom z projektu Pronea z januára v tomto roku.

Stretnutie, ktoré všetko začalo

Do San José sme dorazili 9. januára 2025 večer. Privítal nás náš dlhoročný priateľ Wilfrido Solano – rodák z Kostariky, dnes žijúci v New Yorku, ktorý pre nás pripravil kompletný program. Už pri prvom objatí na letisku bolo jasné, že nás čaká niečo výnimočné. Po rýchlom presune z letiska, vybavení auta a ubytovaní v hoteli sme si naplánovali nasledujúce dni. A potom sme sa už len nechali viesť – v rukách človeka, ktorý pozná krajinu nielen ako sprievodca, ale ako jej súčasť.

Cupping medzi vedcami – návšteva ICAFE

Hneď prvé ráno nás čakala návšteva ICAFE – Kostarického inštitútu pre kávu. V moderných laboratóriách sme sa dozvedeli, ako sa káva z Kostariky dostáva na svetové trhy. Fascinovalo nás, že z každej farmy sa odoberie presne 12,5 kg vzorky, z ktorých sa určuje kvalita aj cena na daný rok. Na záver prednášky nasledoval cupping – degustácia piatich rôznych káv spracovaných naturálne, premývaním aj honey metódou. Degustácia prebiehala v brazílskom štýle – 5 šálok na vzorku. Pre nás, milovníkov kávy, to bol zážitok rovnako technický ako zmyslový.

---

Káva, kultúra a malé nehody s úsmevom

Po cuppingu nasledoval neskorý obed, prechádzka historickým centrom San José a sladká bodka dňa – káva a zákusok priamo v budove divadla. Barista bol síce tak zanietený, že ma stihol trochu obliať, ale smiech a vôňa čerstvo filtrovanej kávy to všetko vyvážili. Večer sme zavŕšili s výhľadom na celé mesto – vysvietené, pulzujúce, hrdé. Nad dobrou večerou sme si s Wilfridom prešli naše ciele. Bolo to viac ako obchod – bola to vízia.

Farma Las Lajas – čistota, vášeň, budúcnosť

Ďalší deň patril farme Las Lajas, ktorá nás očarila svojou organizovanosťou a čistotou. Prechádzali sme sa medzi kávovníkmi, počúvali príbehy o spracovaní a sušení na afrických posteliach, a hlavne – o ochote spolupracovať. Po ochutnávke cascary a detailných rozhovoroch o obchodnej spolupráci sme farmu opustili s nadšením a víziou novej budúcnosti. Večer patril diplomatickým kontaktom – večera s honorárnym konzulom Slovenska v Kostarike, pánom Norvalom Garnierom. Priateľská diskusia pokračovala v kaviarni Praga pri drinku.

---

Káva a charizma – Don Sabino 1919

Farma Don Sabino 1919 nás zaskočila najskôr svojou neformálnosťou – farmár nás privítal v “deravom” tričku. No za týmto prvým dojmom sa skrýval muž, ktorý rozumie fermentáciám, experimentom a kvalite. Jeho dom – bývalá rezidencia prezidenta – dýchal históriou. Aj napriek drobným výhradám nás presvedčil svojím know-how. Fermentačné procesy, ktorým sa venuje, boli inšpiratívne. Kostarická káva má mnoho podôb – a táto bola výnimočne ambiciózna.

Chrám bez strechy a bazilika v Cartagu

Popoludnie patrilo spiritualite – navštívili sme baziliku v Cartagu a ruinami premenený kostol bez strechy, ktorý po opakovaných zemetraseniach nechali otvorený – ako znak rešpektu voči prírode. Pohľad cez mreže do chrámového dvora zarasteného bujnou zeleňou bol symbolický. Príroda si berie späť to, čo jej patrí.

---

Srdce v horách – farmy v Los Santos

V oblasti Los Santos sme zažili asi najemotívnejší deň. Nezabudnuteľné privítanie od 80-ročnej starenky, nečakaný pád jej vnuka z motorky (našťastie bez následkov), koláče, torta, tradičná príprava kávy – a hlavne ľudia, ktorým na tom, čo robia, úprimne záleží. Videli sme zber vo výške 1650 m n. m., na strmých svahoch. Niektorí z nás si to aj osobne vyskúšali – a zistili, že to vôbec nie je jednoduché. Navštívili sme aj susednú farmu, kde nás privítal kovboj s mačetou – typický obraz krajiny, ktorý sa nedá zabudnúť. Obed, ktorý pre nás otvorili skôr v miestnej reštaurácii, bol ukončený malou narodeninovou oslavou dcéry jedného z farmárov. Spievali sme “Happy Birthday” a jedli tortu – naplno sme sa cítili ako súčasť rodiny.

---

Rozlúčka a odlet s kávovým posolstvom

Po spoločnej večeri a zhodnotení celej misie sme si uvedomili, že Kostarika nie je len exotická destinácia. Je to krajina s výnimočnou kultúrou pestovania kávy, s farmármi, ktorí vkladajú dušu do každého zrnka – a s potenciálom, ktorý si zaslúži, aby sme ho priniesli domov.

Záver na zamyslenie (a trochu smiechu)

Posledná poznámka na záver? Káva v lietadlách bola… no, povedzme diplomaticky: nezabudnuteľná, ale nie v dobrom. 😊 Naša cesta po Kostarike bola dôkazom toho, že káva nie je len produkt – je to príbeh. Príbeh ľudí, krajiny, vášne a odhodlania. A my sme radi, že môžeme byť jeho súčasťou.

Autor článku: Oldřich Holiš